Caramoan Islands and My first Wakeboardning

Takze miesto kam sme sli sa volalo Caramoan Islands, juh ostrova Luzon (na tom, na ktorom je aj Manila). Odchadzali sme v piatok vecer. Museli sme si zobrat 4-6 l vody so sebou, lebo sme sli vlastne na ostrovy, kde nic moc nie je. Isli sme celkom fajn busom, aircon nebol az tak hrozny ako byvava, ale deka bola potreba. Davali nejaky Segalov film, uff, same tatatatatata a "I kill you NOW"... no, ale kecala som s Karlou (traineeckou z Peru) chvilu a potom spala az do rana.zakutrana pod dekou s mojim "pinguinom", co mam ako podusku :). Cesta trvala tak 10 hodin. O 6 rano sme sa vyautobusili a nasadli na dalsi van a potom lod a potom na strechu jeepney (to je taky maly busik, hore sa vozia batoziny,obcas prasce a blaznivi turisti ;)) a potom dalsia lod. Takze cesta bola celkom dlha a narocna, ale nakoniec sme prisli na jeden z Caramoan islands.

Krasne to tam bolo, plaz a domceky, v ktorych sme si ulozili veci, pripravene ugrilovane cerstve kraby, ryby a squids...trochu nam zacalo prsat, takze sme museli pockat, kym sa vydame na prvy island hopping. Ale v pohode, dali sme si panaka rumu a bolo :). Po obede sme si este zahrali volejbal na plazi a vydali sa na island hopping. Jeden z ostrovov bol ten, kde sa natacal francuzsky Survivor, tak tam este boli nejake zbytky z natacania. A aj po ceste sme videli nejake televizne staby, asi taliansky alebo bulharsky survivor sa tam este nataca teraz, takze celkom znicene bloncky tam postavali a my sme na nich cumeli zo strechy tej jeepney...no, neviem, kto by zasluzil cenu survivora viac :)...

Vecer sme posadali okolo stola na veceru. Mali rybu a ryzu - takto to bolo na ranajky, obed aj veceru. Este stastie, ze som si zobrala syr, co mi poslala mama, pandesal (take ich pecivo tu) a cibulu - a to bolo moje jedlo na nasledujuce dni. Vecer sa po veceri sedelo, okolo lamp zacali lietat chrobaky dlhe ako ukazovat a siroke ako 2 prsty dokopy, takze sa okolie bavilo na mojom "hmyzom tanci", kedze si tie chrobaky mysleli, ze dalsim svetelnym bodom su moje vlasy! Fuuuuuj!!!No, ale ludia z cestovky, s ktorou sme sli, vytiahli asi 5 flias ginu, takze zacalo byt vsetko jedno a veselo. Hralo sa na gitaru, super vedeli hrat, takze som na nasledujuce dni nemala skoro vobec hlas, ucili nas filipinske pesnicky, super...traineeci nasi sa fest opili, Karla skoncila na zachode, blila asi hodinu, dalsia baba - Michelle, co ju poznam z NaLDS 2007 zasa lezala v mori oblecena - akoze ju mame nechat relaxovat a potom lezala pod stolom, lebo ze "strasne prudko svietilo svetlo", tak sa musela skryt...a rano sa strasne cudovala, preco ma vlasy od piesku a preco ma mokre oblecenie :D..., Cees (traineek z Holandska) zasa rozbil dve lavicky, asi nie su zvyknute na europsku vahu...no, tak som sa o nich poctivo vsetkych starala, kedze ja vydrzim viac ;), pekne som ich ulozila do stanu spolu s takym vtipnym hopkajucim hmyzom, co sa tam vyskytoval a bolo. No, medzitym som samozrejme nezabuda spadut na schody, lebo som sa smykla, ked som isla po cosi do drevenej chatky, kde sme mali odlozene veci. No, nastastie to dopadlo dobre, skoncila som len so skrabancami a udretym chrbtom. Ale sranda bola ten vecer a to je hlavne :).

Na druhy den sme sli na krasny island hopping, tak sme urobili vela plazovych fotiek, uzili si, ja som sa samozrejme nezabudla spalit a to tak specialne, ze odtlacok vlasov mam nielen na chrbte,ale aj pruh opalenych vlasov na tvari ;). Ale plaze boli uzasne, voda bozi, priezracna... Vecer sme potom sli zasa lodou a jeepneym a ubytovali sme sa v normalnych izbach, ziaden stan uz. Sprcha najprv nezvladala napor vsetkych ludi, ale nakoniec som sa nejak toho piesku, ktory som mala vsade, zbavila. Na veceru zasa ryba a ryza, no, uf. A vecer sa pilo, ale ja som isla zodpovedne spat (za sprievodu zacinajuceho karaoke, ktore si tam ti ludia normalne priniesli so sebou!), lebo som vedela, ze na druhy den budem potrebovat vela sily na wakeboarding...

Rano - prekvapujuco zasa ryba a ryza - ale dobre aspon bolo to, ze bolo kafe a ze sa dala kupit kola za 15 pesos (1/4 eura), tak som pokracovala so mojim pandesalom, syrom a cibulou :D. Potom sme sa po stastnom zbaleni vrhli zasa na strechu jeepney, lod, kde sme sa bavili, co by kto chcel v zivote zazit, co kto najcrazy zazil ....,takze 2 hodky ubehli rychlo...potom sme este nasadli do minibusov a dorazili konecne do arealu s wakeboardingom a kneeboardingom. Inak, areal je celosvetovo znamy (zevraj), su tam vselijake sampionaty a tak...tak sme sa do toho pustili, presli zakladnymi instrukciami, nasadili helmy, vesty a uz nas to tahalo :D. Prikladam fotku ako to asi vyzera, aby sa vedelo preco ma dnes tak neskutocne bolia ruky :D. A este perlicka, kedze som nemohla prist na to, ako spravne frcat, tak som oficilanym vynalezcom tzv. assboardingu, lebo cely cas som zadkom frcala po vode a nie a nie sa zdvihnut a vyzerat ako normalny surfer...po 100 m som to vzdala, lebo tak som sa strasne zacala na sebe smiat, ze ako to asi musi vyzerat, ze uz som nemala silu sa udrzat! :D... Super to bolo, krasne miesto, vodne sporty, ludia so spolocnymi zaujimami, to je proste fuuuu..... Vecer sme dali pivko a frcali nazad do Manily.

Cesta trvala 10 h, hrali ten isty film (I will kill you NOW) :-S, aircon na plno (uf, neznaaasam klimatizaciu), takze som sa zabalila dekou a snazila sa spat skoro az do rana...

Super vikend plny zazitkov, krasnych plazi, slnka, vody, sportu, oddychu, fajn ludi okolo...ako 3 dni dokazu cloveku obohatit zivot, ze?

Bielorusko-Filipinska spolupraca alebo ako Azia vnima obchod s vychodoeuropskymi krajinami

Konferencia o Bielorusko-Filipinskej exportnej a importnej spolupraci. No, Noli mi hovori, ze Ty vyzeras jak oni, tak chod :-S....no, tak sme sli s Bryanom. No, vsetci uplne zmateni, ze co tam robi Slovenka, co vyzera ako Ruska a Kanadan, co vyzera jak Japonec medzi vsetkymi Bielorusmi a Filipincami :D....No a to bolo teda. Zacalo to zahranim filipinskej a dlhokanskej bieloruskej hymny a potom privitanim delegacie Bieloruska, ze ako su Filipincania radi, ze Bielorusi prisli. No, to bolo totalne vidiet, ako sa tvarili Bielorusi - prevazne ako vzdy oblecenych do svetlych oblekov s koselami s kratkym rukavom - ze im je to uplne akoze bla bla bla,jasne, ze vitajte, my chceme business.

No, nasledovala prezentacia Bieloruska, ze ako je to tam super, 10 mil obyvatelov, plne industrializovana krajina, socialne demokraticky stat, vyvozu plno, aj agrikulture a vede sa dari a ze proste vsetko mame a vy od nas kupujte. Vsetko sa samozrejme prekladalo do bielorustiny, anglictina na vyssich bieloruskych postoch nie je samozrejmostou. Oproti nim vyznela filipinska prezentacia akoze my sme najlepsi vo vyvoze kokosovych orechov, well....too weak for eastern european business, by som povedala.

Nakoniec sme tam s Bryanom fakt posobili ako exoti, pretoze po spomenuti slova consulting myslim vypli pocuvanie a povedali, ze 'Ty moje vyrobky ako optiku, lasery alebo traktory nekupis'. To, ze by im nasa market entry strategy pomohla hooodne, na to nepocuju. No, proste bola to mega reflexia na to, ako frci business u nas - tvrda ponuka, dopyt a frcime domov a tu, bla bla bla bla, vitajte, sme radi, ze ste prisli, stanme sa kamosmi a robme business spolu....a aki sme my fakt vychodoeuropania strasne taki hrrr a trochu arogantni, taki trochu nevychovanci...ale inak, ked o mne zistili, ze som Slovenka, tak zlati boli, ze heeej, Bratislava, Zilina :), ale boli sklamani, ze nevravim po rusky, no, takze zazitok a tiez trochu priprava na reverse culture shock ;)

No, ale najzaujimavejsie zo vsetkeho bol chlapik - filipinec, co obchoduje s ocelou - ktory sedel vedla mna. Zacal sa ma pytat, ze ci ma Bielorusko more (kvoli doprave) a ci maju bieloruske firmy post selling service (teraz tolko otazne pri cinskych autach), lebo to je hlavne to, preco nechcu kupovat vyrobky z europy. Z EU nechcu kvoli vysokym cenam, ale z ostatnych krajin kvoli tomuto a este vravel, ze vychodoeuropski obchodnici su nedovercivi a robia business uplne inak ako aziati a ze sa nechcu prisposobit. A este vravel, ze vychodoeuropski businessmani sa nevedia predat, chyba marketing, aj ked vyrobky su velmi konkurencne schopne. Tak super vidiet takyto pohlad na vec. Presne to si aj ja myslim, ze to pochadza proste z komunizmu - zostan v rade, nevystrkuj sa. Nie sme Amerika, ktora vie aj prazdny sacik predat s usmevom. Mozno sme na seba viac prisni a nevieme predavat, lebo si myslime, ze tam niekde je niekto, kto je urcite lepsi a ze sak, co robime je dobre a to sa ma predavat samo...Cudzi jazyk a orientacie na vnutorne trhy, nedovera v azijske trhy by mohla byt tiez jednym z dovodov...ale hlavne aj to, ze sa nam podla mna nechce robit vyskumy, materialy, prezentacie... 8-)

Takze tak, zasa dalsi AHA den tu, ktory mi otvoril oci o obchode v nasej malej Europe...