Everything about "AHA" moments in my life...

Monday, April 13, 2009

Crucifix na Filipinach

Pred odchodom na Filipiny mi oco vravi: “Filipiny? No, viem o nich, ze su tam pekne dievcata a ze sa tam tusim ukrizovavaju na Velku noc”. No, prve (podla vyskytu belochov) potvrdene a to druhe som si dala za ciel overit.

Cele velkonocne sviatky su tu uuuplne ine. Sviatok je vo stvrtok a na Velky piatok, kedy sa nepredava ani alkohol a v radiach sa nehra rock music ako sme sa dozvedeli od taxikara. V pondelok ziaden sviatok, vsetci na mna cumia, ze preco mame sviatok v pondelok, ze sak Jezis vstal z mrtvych v nedelu, no... A Manila je totalne prazdna. Vsetci cestuju von do ich dediniek s celou rodinou alebo vyuziju volno a frcia na plaze.

Ja som si pekne krasne na Velky piatok pockala. A dockala som sa. Vyrazili sme s kolegynou Karlou (z Peru) smer Pampanga, San Fernando, Kutud. O 12 na obed to malo zacat a uz o 10 sme stretavali prvych odhodlancov, co sa buchali do chrbta zvazkom drevenych paliciek uviazanych na vrkoci z handier. Aby im z toho tiekla krv, tak urceni “dobraci” im urobili par reznych ran pomocou drevenej kefy s rybimi supinami. Tak si pochodovali za sebou, hlavy zakrite tmavymi satkami a na nich replika trnovej koruny. Karla sa chcela presvedcit, ci je krv naozaj prava, tak podisla blizsie k jednemu z nich, co sa jej vypomstilo par kvapkami krvi na obleceni.

Aby sme si chytili aspon ake-take miesta, dorazili sme na miesto uz o pol 11. Zbadali sme podium so stolickami a par japoncami. A ze podme sa spytat, kolko stoji VIP stand. A oni, ze nic, len sa zaregistrujte a napiste odkial ste. Tak sme si cakanie aspon kratili v tieni,blizko maleho kopceka s troma krizami, kde sa malo ukrizovanie odohravat, obklopeni dalsimi turistami, ktori sa nebali opytat na ViP miesta – z Grecka, US, Nemecka, Indonezie...Okolo 12 zacali testovat mikrofony pomocou oznomov o potrebe uvolneni taxika z nejakeho parkovacieho miesta alebo dokonca vyzyvali stratenych spoluturistov z “Ceskoslovenska”, nech zakyvaju z davu, ze kde su, ze ich ostatni hladaju uz hodinu.

A potom to prislo. Ako posledna cast “possession play” teda celeho Jezisovho putovania na kriz prisli filipinci v maskach vojakov, matka Jezisa, Maria a ostatne placuce zeny a samozrejme “Jezis”. Este posledny oznam, ze obecenstvo ma respektovat ukrizujuceho a ze chyba alkohol na stagi na dezinfekciu. Potom uz nasledovalo prve BUCH a vzdych sokovaneho publika, druhe BUCH a uz ho dvihali hore. Potom este 2 BUCHY a uz mal prikovane aj nohy. “Matka Jezisa” zacala bedakat, potom nejaky monolog „tych zlych“ a potom sa este ten ukrizovany premohol na monolog na krizi – este stale akoze hral. No, po asi 3 minutach mu vytiahli klince a brali prec, aby mu mohli rany co najskor obviazat.
Potom nasledoval oznam, ze obecenstvo ma zachovat respekt k dalsim 12 ludom, ktori sa idu dat ukrizovat - medzi inymi aj nejaky australcan. No, po styroch nam stacilo, tak sme sa predrali medzi odchadzajucich turistov, ktori sa zdvihli na odchod hned po prvom.


Na ceste na bus sme este chytili "pedikl" (bicykel s vozikom) a chalan nemal tricko. Na chrbtoch jazvy, tak sa ho pytame, ze ci aj on sa “bicoval” a preco. A on, ze hej, pred 2 rokmi, lebo babicka ma astmu...no, asi takto bizarne by som popisala dovod, preco to tu vsetko robia. Oficialne veria, ze ich “bicovanie” zbavi vsetkych hriechov a ukrizovani veria, ze sa tak dostanu lahko do neba...alebo neviem co si myslia. Kazdopadne – bol to zazitok nad zazitky. Mozno nie z tych najkrajsich, ale najbizardnejsich – no, iny kraj, iny mrav ;).

1 comment:

Karla Ticona said...

it was quite an experience... it was amazing to share it with you.
:)

KT